formát, vysvetlený
Ktorej patrí tradícia revue Sabat
Varšava mala vlastnú líniu revuálnych divadiel dávno pred Sabatom — tradíciu nočných čísel, rýchlych prezliekaní a domácich autorov, ktorá sa tiahla celým medzivojnovým obdobím.
Skontrolovať dostupnosť ↗Dva domy, ktoré existovali pred Sabatom
| Dom | Aktívny | Známy vďaka |
|---|---|---|
| Qui pro quo | 1919-1931 | Najznámejší varšavský medzivojnový revuálny kabaret, s autormi ako Julian Tuwim a Marian Hemar |
| Perskie Oko / Morskie Oko | Od roku 1925, zatvorené v roku 1933 | Odštiepený podnik založený po rozkole s vedením Qui pro quo |
Qui pro quo, podnik, ktorý určoval tón
Qui pro quo otvorili 4. apríla 1919 v suteréne Galerie Luxemburga na Senatorskej ulici, založili ho Bolesław Leszek Przyłucki, Tadeusz Sobocki a Izydor Weisblat, pričom umeleckú stránku viedol skladateľ a spisovateľ Jerzy Boczkowski. Fungoval až do roku 1931 a stal sa referenčným bodom varšavskej revue — nočný program skečov, piesní a tanečných čísel namiesto jednej hry.
Autori, ktorí stáli za číslami
Medzi domácich autorov Qui pro quo patrili Julian Tuwim, Marian Hemar, Konrad Tom a Jerzy Jurandot — mená, ktoré presiahli samotné divadlo a výrazne sa zapísali do poľskej populárnej piesne a komického písania. Revue podnik tohto druhu žil alebo zomieral na stabilnom prísune čerstvého materiálu, týždeň čo týždeň, a práve preto bol autorský talent v stálom angažmá rovnako dôležitý ako účinkujúci na javisku.
Účinkujúci, ktorí prešli
Zula Pogorzelska, Hanka Ordonówna, Mira Zimińska, Adolf Dymsza, Eugeniusz Bodo a Kazimierz Krukowski všetci začali alebo vybudovali svoju kariéru v Qui pro quo — viacerí pokračovali v úspešnej kariére v poľskom filme a kabarete aj mimo javiska tohto divadla.
Konkurenčný podnik: Morskie Oko
V septembri 1925 sa skupina hercov odštiepila od vedenia Qui pro quo a založila konkurenčný revue podnik, najprv nazvaný Perskie Oko a čoskoro premenovaný na Morskie Oko, spojený so spisovateľom a producentom Andrzejom Włastom. Fungoval do roku 1933 — kratšie ako Qui pro quo, ale dokázal, že Varšava v medzivojnových rokoch uživila viac než jednu revue scénu súčasne.
Formát postavený na obmene
Čo oba domy spájalo, bola štruktúra, nie príbeh: večer postavený z radu kratších čísel — piesní, scénok, tanečných výstupov — obnovovaných priebežne, a nie inscenovaných ako jediná nemenná produkcia na dlhé obdobie. Presne taký istý základný tvar má aj Sabatova vlastná revue, o desaťročia neskôr a v inej budove, aj keď konkrétni autori a účinkujúci nemajú priamu líniu späť k ani jednému z týchto domov.
Kam zapadá Sabat
Sabat si nenárokuje priamu inštitucionálnu nadväznosť na Qui pro quo či Morskie Oko — obe boli zatvorené už v polovici 30. rokov 20. storočia, dávno predtým, než Sabat začiatkom 2000-tych rokov otvoril. To, čo s nimi zdieľa, je samotný formát: tanečníci, speváci a hudobníci v slede čísel, inscenovaných pre publikum sedace pri stoloch, nie v radoch, v tradícii, ktorú Varšava po medzivojnových rokoch z veľkej časti stratila a ktorú Sabat ako jeden z mála domov v Poľsku stále uvádza každý večer.